Po troch kolách majú na konte sedem bodov za dve víťazstvá a jednu remízu. So šiestimi strelenými gólmi zároveň zaznamenali svoj najlepší ofenzívny vstup do sezóny. Inkasovali iba trikrát, rovnako ako vlani a v ročníku 2015/2016. Ide o jeden z najlepších defenzívnych výkonov skalického tímu v histórii ich pôsobenia v Niké lige.
Záhoráci naskočili do súťažného kolotoča prekvapivou remízou so Spartakom 1:1. Následne zdolali Ružomberok 2:1, pričom o triumfe domácich rozhodol dvoma gólmi už v prvom polčase Philip Obinna Onyedika. Naposledy zaskočili Žilinu a pod Dubňom zvíťazili 3:1. Zverenci Romana Hudeca triumfovali na pôde „šošonov“ po prvý raz.
ZÁHORÁCI SÚ VO FORME
Skaličania tak nadviazali na úspešnú jarnú časť. V roku 2026 zaznamenali deväť víťazstiev, šesť prehier a dve remízy. „Máme za sebou veľmi vydarený úvod sezóny. Podľa môjho názoru si, zatiaľ, vedieme mimoriadne dobre, hoci sme v prvom zápase v Trnave zahodili veľa dobrých šancí. Aj ja som tam mal príležitosť, ktorú sa mi nepodarilo premeniť. Sme však šťastní s tým, kde sme. Máme individuálne kvality na to, aby táto sezóna prebehla oveľa pokojnejšie než tá minulá. Modlím sa za to,“ uviedol 20-ročný útočník Skalice Philip Obinna Onyedika.
Jedným dychom sa vyjadril aj k svojim individuálnym cieľom. „Ja osobne verím, že počas tejto sezóny dostanem čo najviac priestoru na ihrisku. Chcem trénera aj naďalej presviedčať svojimi výkonmi, že mám tímu čo ponúknuť,“ priblížil mladý hráč.
Šikovný Nigérijčan zažil svoju zatiaľ najúspešnejšiu chvíľu v novej sezóne v domácom zápase druhého kola proti MFK Ružomberok. Liptákov zostrelil dvoma gólmi v prvom polčase a prakticky zariadil triumf svojho tímu. Záhoráci tak natiahli svoju domácu pozitívnu sériu proti tomuto súperovi, ktorú držia od júla 2022. „Pán tréner Hudec ma motivoval pred zápasom. Povedal mi, že musím skórovať pre neho. Jeho slová mi zneli v hlave počas celého priebehu duelu. A aj keby som nedal gól, bol som pripravený vytvoriť šancu pre spoluhráča, aby skóroval,“ rozhovoril sa Onyedika.
Najsebavedomejšie sa cíti, keď má loptu na kopačkách. „Nezvyknem stratiť loptu, pokiaľ neurobím nejakú chybu. Verím vo svoje schopnosti. Nezáleží na tom, kto stojí oproti mne. Loptu dokážem veľmi dobre podržať a následne aj rozohrať pre mojich spoluhráčov,“ zhodnotil nigérijský útočník. Veľmi ho teší nedávne víťazstvo pod Dubňom. „Mojím cieľom nie je vždy skórovať, ale byť platný člen tímu a pomáhať k víťazstvám. Pripravil som gólovú asistenciu. Som veľmi vďačný za to, že sme to dokázali. Klobúk dolu pred celým tímom,“ nešetril pozitívnymi emóciami Onyedika.
CESTA PLNÁ PREKÁŽOK
Na Slovensko prišiel v januári 2026 od našich západných susedov. „V Slavii som nebol v prvom tíme, ale v rezerve. Odohral som tam niekoľko zápasov, odtiaľ som mal ísť do Zlatých Moraviec, ale napokon som skončil na Žižkove. Následne som dostal ponuku zo Skalice. Tréner Hudec ma registroval už skôr, no môj príchod sa podarilo skompletizovať až v januári,“ priblížil okolnosti svojho prestupu na Slovensko.
Pri odchode zo Slavie dostal ponuku z druholigového FC ViOn Zlaté Moravce-Vráble. Tento prestup sa napokon nezrealizoval pre byrokratické problémy a Onyedika zamieril na Žižkov. „ViOn mi dal dvojročnú zmluvu a ja som sa musel vrátiť do svojej domoviny vybaviť víza. Tie mi však zamietli. Klub mi neposkytol potrebné dokumenty. Môj agent mi následne vybavil angažmán na Žižkove. Oni mi poslali všetky papiere, takže som dostal víza a prišiel som do klubu. Odtiaľ som zamieril do Skalice. Aktuálne nemám žiadne problémy a verím, že žiadne ani neprídu,“ povedal Onyedika.
ÚNIK Z CHUDOBY
Jeho cesta za povolaním profesionálneho futbalistu nebola vôbec jednoduchá. „Moja prvá cesta viedla do Izraela. Išiel som tam na skúšku, ale napokon sme sa nedohodli. Odtiaľ som sa vrátil do Nigérie. O pár týždňov neskôr sa mi ozvali zo Slavie Praha. Boli sme tam na skúške štyria hráči. Následne prišli tie problémy s vízami,“ zaspomínal si nigérijský hráč.
Rodina mu podľa jeho slov chýba, no snaží sa sústrediť sa na kariéru. „Pochádzam z veľmi náročného prostredia v hlavnom meste Abuja. Je tam veľa detí a mladých ľudí z ulice, ktorí nemajú ani čo jesť. Niekedy som išiel na tréning s vedomím, že doma nemáme čo jesť. Na ihrisku som zostával do večera, až potom som sa vracal domov. Nemáme tam dobré príležitosti, jedlo, kopačky, ihriská a vybavenie. Ja som nikdy neprestal veriť, že sa jedného dňa presadím vo futbale. Ešte nie som tam, kde chcem byť, ale ďakujem za to, kde som,“ uzavrel Onyedika.