Keď belasí zvíťazili v dohrávke 3. kola Niké ligy v Zlatých Moravciach nad Komárnom 3:2, mnohí písali o obrate, aký sa len tak nevidí. Slovan totiž rozhodol o triumfe nad exnováčikom gólmi z 92. a 95. minúty. Prešiel iba mesiac a úradujúci šampión dokázal niečo podobné. V dueli 16. kola ešte na konci riadneho hracieho času prehrával so Zemplínom doma na Tehelnom poli 1:2. Lenže domáci to nevzdali a najmä, nevzdal to Marko Tolič. Chorvátsky stredopoliar nastúpil v našej najvyššej súťaži po dvoch mesiacoch pre zranenie. V 72. minúte vybehol na ihrisko, v 92. minúte po prihrávke Cesara Blackmana vyrovnal a o štyri minúty neskôr stanovil na 3:2.
„Mám obrovskú radosť a som vďačný za to, že som späť na trávniku. Moje pocity sú ešte znásobené tým, že som pred očami našich fanúšikov strelil dva góly. Najmä druhý bol krásny a navyše prišiel v úplnom závere stretnutia. Veľmi sa teším, že som pomohol mužstvu,“ uviedol Marko Tolič a na margo svojej rozhodujúcej strely doplnil: „Čo sa týka zlomového gólu, najskôr som zvažoval center, ale potom som sa rozhodol pre strelu. Ak by mi to nevyšlo, možno by fanúšikovia a aj spoluhráči po mne kričali, ale lopta napokon skvele zapadla.“
Slovan Bratislava v spomenutom súboji s Komárnom naštartoval v Niké lige víťaznú šnúru, ktorú teraz posunul už na číslo päť. Zároveň sa belasí dostali na čelo tabuľky a to majú ešte stredajšiu dohrávku s Ružomberkom k dobru. Proti Michalovciam to dlho nevyzeralo, že by mali zvíťaziť. Viedli totiž len od 96. minúty. Prvý polčas veľa futbalovej krásy nepriniesol, ale po zmene strán sa začali diať veci. Najskôr otvoril skóre po rýchlej kontre a strele spoza šestnástky hosťujúci Hugo Ahl. Dôležitý moment prišiel o pár minút neskôr, keď Nino Marcelli vysunul do úniku Vladimíra Weissa ml. a kapitána belasých len za cenu faulu a červenej karty zastavil Matej Čurma. Po centri Cesara Blackmana hlavou vyrovnal Guram Kašia, ale Zemplínčania aj v oslabení skórovali. Z priameho kopu sa strelou k žrdi presadil Gytis Paulauskas. Nuž a potom už prišli chvíle Marka Toliča.
„Nebol to z našej strany najlepší výkon, ale v minulosti sme už veľakrát dokázali, že aj v posledných momentoch vieme otáčať výsledky vďaka nášmu charakteru. Mentálne je to vždy náročné, keď máte na trávniku o hráča navyše a napriek tomu inkasujete. Dopustili sme sa chýb, ale stále sme sa tlačili dopredu. Zápas bol ako na hojdačke a v náš prospech ho zmenili dva momenty. Máme tri body a to je najdôležitejšie,“ doložil Marko Tolič.
Tréner Vladimír Weiss st. videl chyby vo výkone jeho zverencov, ale víťazstvo si veľmi vážil: „Pozitívne zistenie je, že sme otočili, morálka tu je. Aj keď sa nedarí, tí skúsenejší potiahnu bojovnosťou a pridajú kvalitu, ako práve Marko, ktorý nám veľmi pomohol. Na konci som sa veľmi tešil, takýchto zápasov je v živote málo. Hráči sú totálne vyšťavení a unavení, preto si toto víťazstvo cením.“
PEKNÝ PRÍBEH PAUSCHEKA
Špecifický zápas zažil kapitán Michaloviec Lukáš Pauschek. Odchovanec belasých a držiteľ rekordných ôsmich titulov so Slovanom Bratislava prišiel prvý raz na Tehelné pole ako súper. Body mu síce prešli pomedzi prsty, ale aj tak po zápase plakal šťastím. Jeho meno totiž vyvolávali domáci fanúšikovia, ktorí ho zavolali na pozápasovú ďakovačku. „Úprimne, dojalo ma to. Boli to silné emócie a som za takéto privítanie vďačný. Ani som tam nechcel ísť, keďže to nebolo úplne vhodné, spoluhráčov som mal na opačnej strane. Ale chalani ma tam ťahali a hovorili, nech zostanem. Keď však išli skandovať, tak som už odišiel, nebolo to moje víťazstvo,“ povedal Lukáš Pauschek.
Michalovčania odchádzali z Bratislavy s pocitom dobre odvedenej práce. Mrzelo ich len to, že si nepripísali prvé víťazstvo nad Slovanom v histórii. „Vylúčenie ovplyvnilo zápas. Dovolím si tvrdiť, že dovtedy sme boli lepší než Slovan. Chýbala nám lepšia finálna fáza. Takúto kvalitu ukázali domáci v závere. Z pohľadu výkonu to bolo aj v početnom oslabení veľmi dobré, šli sme do vedenia, chlapci sa vydali, a teraz sú smutní. Futbal býva niekedy krutý, verím, že nabudúce nám to vráti a budeme sa tešiť,“ dodal tréner Zemplína Anton Šoltis.












