V aktuálnom ročníku Niké ligy môžeme na ihriskách sledovať hráčov rôznych národností. Do našich končín zavítali futbalisti z tých najexotickejších kútov sveta. V tomto článku sme vybrali päť hráčov z rôznych klubov a kontinentov, ktorí nám poodhalili svoje kultúry a ukázali, že futbal spája aj tie najvzdialenejšie svety.
Tradície z Kamerunu
Xavier Adang z Kamerunu je posilou MŠK Žilina. Dvadsaťjedenročný stredopoliar pôsobí striedavo v rezerve i hlavnom tíme už zopár rokov. Mladému hráčovi najviac v našich končinách chýba jeho rodina, tradičné jedlo a domov. „Naučil som sa mať rád slovenské pokrmy, prírodu, dobrých ľudí a futbal, ktorý ma robí šťastným a hrdým. Slováci sú skvelí a ich jazyk ma často rozosmeje, ale veľmi som si ho obľúbil,“ hovorí Adang. Z tradičných jedál mu najviac chýba Okok, Maniok a Kossam. Okok je pokrm pripravený z orechového oleja, Kossam je fermentovaný nápoj z kravského mlieka. Na Slovensku sa tieto potraviny nedajú kúpiť, preto si ich hráč vždy dovezie zo svojho rodiska.
Kamerunčan Xavier Adang si vďaka priateľským ľuďom a pomoci od klubu rýchlo zvykol na život na Slovensku. Foto: Niké liga
Mladá opora Žiliny spomína i na svoje začiatky na Slovensku. „Nebolo to vôbec jednoduché. Nevedel som si zvyknúť na tunajšiu klímu, jazyku som nerozumel ani slovo a aj zvyky tu boli iné. Zvykol som si rýchlo, pretože ľudia sú tu veľmi priateľskí a pomohol mi aj klub, či už na štadióne, alebo mimo neho. Postupne som sa adaptoval, našiel svoj rytmus a teraz som naozaj šťastný,“ spomína kamerunský stredopoliar. Na našej krajine sa mu najviac páči kultúra a pokoj, ktorý v meste panuje. Zaujala ho aj miestna kuchyňa, prírodné bohatstvo i móda.
Vo voľnom čase sa venuje štandardným aktivitám. „Rád počúvam hudbu, tancujem, pozerám filmy a často komunikujem s mojou rodinou, pretože tu nie sú so mnou. Tiež veľa varím, občas sa idem prejsť, mám rád posedenia pri káve s priateľmi a niekedy si aj zahráme bowling. Občas idem len tak obdivovať krajinu, pretože je tu naozaj nádherná príroda,“ uzavrel Adang.
Z Kórejskej republiky rovno na Slovensko
Juhokórejčan Tae-rang Park získal angažmán v Michalovciach v júli tohto roka. Dvadsaťtriročný obranca vlani pôsobil v domácom Gangwone. Mladý hráč v súčasnosti žije po prvý raz v kariére v zahraničí. „Pre mňa tu bolo všetko nové a náročné. Pokúšal som sa zvyknúť si na nové prostredie a byť otvorenejší, najmä v komunikácii s ľuďmi. Veľa som sa snažil nadväzovať kontakt ako prvý a nebáť sa komunikovať,“ priblížil svoje začiatky Park.
Najviac sa mu podľa vlastných slov cnie za rodinou, pretože život v zahraničí pre neho nie je jednoduchý. Chýbajú mu taktiež jeho priatelia z rodnej krajiny. Na Slovensku si pochvaľuje najmä to, že sa tu môže naplno sústrediť na futbal. „Mám tu výborné tréningové podmienky, skvelých spoluhráčov a mesto je pokojné. Som tu veľmi spokojný. Priznám sa, že keď som sem prišiel, najviac ma prekvapilo, že ľudia pijú obyčajnú vodu z kohútika, dokonca aj v kúpeľni. V Kórei je to úplne iné, tam všetci pijú filtrovanú vodu alebo kupujú balenú. Doteraz je to pre mňa trochu neuveriteľné. Tiež ma prekvapilo, že tu sa platí aj za malé veci – napríklad za vstup na verejné toalety, alebo za vodu v reštaurácii. V Kórei to tak nie je. Ale teraz som si už na to zvykol,“ podelil sa o svoje pocity mladý Kórejčan.
Voľný čas trávi klasicky, najradšej pozerá Netflix a podobne, ako väčšina cudzincov, udržuje kontakt s domovinou. Okrem iného sa každý deň venuje učeniu angličtiny. Našlo sa predsa len niečo, čo mu v našich končinách veľmi chýba. Park hovorí, že v rodnej krajine preferoval pikantné jedlá, no tu je pre neho ťažké nájsť podobný pokrm. „Väčšinou si pripravujem kimchi jjigae, čo je tradičný kórejský guláš z kimchi, ktorý mám veľmi rád,“ priblížil.
Legionár z Kórejskej republiky v službách Zemplína si pochvaľuje, že sa na Slovensku môže plne sústrediť na futbal. Foto: Niké liga
Tunajšia zima vie občas potrápiť
Exotickou posilou sa môžu pochváliť aj v Podbrezovej. Devätnásťročný útočník Ousmani Kujabi z Gambie je na Slovensku od sezóny 2023/2024. Vtedy prišiel do druholigového Pohronia, kde strávil dva súťažné ročníky. Ani on nepovažuje svoje začiatky v novej a úplne odlišnej krajine za jednoduché. Najviac mu podľa vlastných slov prekážala tunajšia zima a s ňou spojené počasie. „Po dvoch mesiacoch sa mi podarilo adaptovať sa. Moja mama vždy hovorí, že kamkoľvek ideš prvýkrát, najprv by si mal pozorovať správanie ľudí a naučiť sa správať podobne. To mi veľmi pomohlo,“ spomína Kujabi. Na Slovensku mu najviac učarovali hory a spôsob života tunajších ľudí. Taktiež ho prekvapilo, že v našej krajine nevidel veľkú rieku a nemáme ani oceán.
Z domoviny sa mu najviac cnie za jedlami, ktoré mu varieva jeho mama a sestry. „Moje obľúbené jedlo je jollof ryža – pokrm pozostávajúci z dlhozrnnej ryže zmiešanej s paradajkami, rajčinovým pretlakom, olejom, cibuľou, korením, soľou a čili papričkami. Z tunajších nápojov preferujem Red Bull,“ povedal mladý útočník. V čase voľna sa rád zvykne modliť. „Vždy, keď prídem domov, sa najprv pomodlím, potom sa najem a následne idem spať. Inak vždy pijem veľa vody a pozerám televíziu,“ priblížil, ako trávi svoje chvíle mimo trávnikov.
V Európe to nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať
Tridsaťjedenročný útočník Elvis Mashike z Konga zavítal do Komárna v uplynulom lete. Má však za sebou bohaté skúsenosti z pôsobenia na Slovensku a v susednej Českej republike. V našich končinách sa cíti ako doma, keďže prvýkrát k nám pricestoval pred 15 rokmi. Vtedy bolo pre neho najdôležitejšie, aby sa naučil jazyk. „Mal som šťastie na veľmi dobrých ľudí, ktorí mi ukázali, ako sa tu žije. Chcel som vedieť všetky dôležité informácie, učiť sa a napokon aj zapadnúť. Keď človek chce, všetko sa dá,“ spomína.
Pri príchode do našej krajiny ho prekvapila najmä komplikovanosť procesov a života. „Tu nie je nič také ľahké, ako si v Afrike každý myslí. Tamojší ľudia sa domnievajú, že v Európe je ľahký život a peniaze padajú z neba. Rýchlo som zistil, že keď chcem niečo dokázať, tak musím veľa pracovať a byť trpezlivý. Vedel som, že chcem hrať futbal, takže som denne trénoval a trvalo roky, kým som videl nejaké výsledky. Nič nebolo hneď,“ spomína.
Elvis Mashike do našej krajiny prvýkrát pricestoval pred 15 rokmi, momentálne v Niké lige háji farby Komárna. Foto: Niké liga
Hoci je Slovensko pre neho druhý domov, rodina mu stále veľmi chýba. „Každý deň telefonujem s mamou a otcom. Taktiež mám šesť súrodencov. Mám tu však veľmi blízkych ľudí, ktorí sú ako moja rodina a to je najviac. Inak je tu veľa vecí, ktoré mám rád. Príroda, počasie, možnosti. Oceňujem, že elektrina a internet tu fungujú nepretržite. V Kongu ste totiž pravidelne aj niekoľko dní bez elektriny,“ hovorí Mashike.
Mimo futbalu sa jeho svet točí okolo rodiny a detí. Často chodia spoločne na prechádzky, výlety, so synom navštevujú futbalové zápasy, alebo sa pozerajú doma na filmy. Rád si podľa vlastných slov zájde aj do sauny a zacvičiť si.
Na Slovensku sa adaptoval už natoľko, že mu z pokrmov z rodnej krajiny nechýba takmer nič. „V normálnom obchode nenájdem žiadne africké jedlo, ale v Európe už je veľa afrických obchodov, kde nájdem všetko. Momentálne mám najbližšie Viedeň, kde si občas zájdem na nákup. Doma si varím väčšinou africké jedlá ako je fufu, pundu či ryby,“ hovorí.
Z Karibiku, cez USA až do Trenčína
AS Trenčín angažoval v januári tohto roka 21-ročného stredopoliara Molika Jesse Khana z Trinidadu a Tobago. Mladý reprezentant si počas svojej kariéry už vyskúšal pôsobenia v Dánsku a USA. „Všetko je tu pre mňa nové. Ak mám byť úprimný, veľa vecí z domoviny som na Slovensku nenašiel. Už som sa ale prispôsobil tunajším podmienkam a jem všetko, čo je tu k dispozícií. Občas sa snažím uvariť si doma jedlo z mojej domoviny,“ popísal Khan.
Jeho začiatky boli ťažké najmä po emočnej stránke. Podarilo sa mu adaptovať veľmi dobre. Zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v Minnesote si zvykol na zimu. „Myslím si, že sa mi podarilo sa veľmi dobre adaptovať aj do ligy, v súčasnosti si to tu užívam. Krajina sa mi tiež veľmi páči,“ dodal. Prekvapila ho najmä úroveň Niké ligy a talent mladých hráčov. „Na Slovensku sa hrá na najvyššej úrovni, na akej som dosiaľ hral,“ povedal.
Vo voľnom čase rád so spoluhráčmi objavuje chute miestnych reštaurácii. Taktiež rád počúva hudbu a hrá hry. Ako všetkým respondentom, aj jemu chýba rodina a priatelia. Pochádza totiž zo šiestich súrodencov. Cnie sa mu aj za domovom a kultúrou. „Snažím sa si najmä udržovať čistú myseľ, aby som bol pripravený na nové výzvy,“ uzavrel.
Päť rôznych príbehov, päť kultúr a jeden spoločný menovateľ – láska k futbalu, ktorá búra hranice a spája ľudí z celého sveta.