Futbalisti Skalice účinkujú už štvrtú sezónu za sebou v Niké lige a možno si mnohí fanúšikovia zo Záhoria ani neuvedomujú, že ich obľúbený klub prežíva zlaté časy. Zeleno-bieli predtým pôsobili medzi elitou len raz, a to v ročníku 2015/16. Nuž a dopadlo to tak, že sa hneď porúčali späť do druhej najvyššej súťaže. „Keď hrala Skalica prvýkrát ligu, nachádzal som sa ešte v mládežníckych kategóriách v Senici. Samozrejme, nenechal som si ujsť derby oboch klubov,“ povedal jeden z mála odchovancov MFK v súčasnom kádri Mário Hollý (25), ktorý pochádza z obce Kopčany.
SPLNENÝ SEN
Stredopoliar Skalice si záhorácke derby natoľko užíval, že si vytýčil jeden zo snov. Aj on si raz chcel zahrať za klub z rodného regiónu medzi slovenskou elitou. „Myslím si, že je to sen každého mladého hráča hrať profesionálnu futbalovú súťaž. Práve preto sa futbalu venujem, aby som si splnil svoje ciele. Som rád, že jeden z nich sa mi už podarilo dosiahnuť a verím, že budú nasledovať ďalšie,“ pripomenul stále mladý stredopoliar, ktorý je na ihrisku neprehliadnuteľný nielen dobrou technikou v kombinácii so silou v osobných súbojoch, ale aj dlhými vlasmi.
Hoci futbalovo vyrastal aj v Senici, kľúčové dorastenecké obdobie absolvoval už na skalickom Letňáku. „V Senici som prežil krásne futbalové obdobie, na ktoré si veľmi rád spomínam, či už na ľudí okolo futbalu alebo v škole. Po deviatom ročníku základnej školy som sa rozhodoval, kam pôjdem ďalej študovať. V tom čase sa v Senici začala prestavba, menili sa tréneri, aj celé vedenie. Preto som sa rozhodol ísť do Skalice, keďže niekoľko trénerov aj hráčov prešlo zo Senice práve tam. Zišlo sa nás pár chalanov zo Senice aj zo Skalice, vznikla fantastická kabína a prišli aj výsledky. Nakoniec to dopadlo tak, že sme každý rok v Skalici hrali o postup do prvej ligy,“ plynule už prešiel k pôsobeniu medzi mužmi, kde sa výborne etabloval.
Mário Hollý začínal so seniorským futbalom v druhej lige, v nej nazbierali 69 štartov, ale ďalšie už nemohol pridať. V sezóne 2021/22 sa totiž Záhoráci radovali z postupu medzi elitu. Treba povedať, že tak trochu nečakane. Neboli to žiadne oslavy s trofejou po víťazstve v súťaži. Skaličania obsadili v tabuľke tretie miesto za Podbrezovou a Banskou Bystricou. Lenže z najvyššej súťaže zostúpila okrem posledného FK Pohronie aj dvojica klubov, ktorá nesplnila licenčné kritériá – ŠKF Sereď a FK Senica. „Skalica dlhé sezóny bojovala o postup do ligy a nakoniec sa to podarilo. Pamätám si presne, ako sme sa to dozvedeli, boli sme viacerí spoluhráči na Adamove chytať ryby, na krásnej chate, ako je tu zvykom. Tam nám prišiel telefonát, že sme oficiálne prvoligové mužstvo,“ povedal Mário Hollý. Nuž, oslavy postupu teda odštartovali na rybačke…
NEVYHNUTNÁ OBMENA
Dnes už 25-ročný stredopoliar bol vtedy mladý hráč, v kádri MFK je však dodnes a stále hráva v Niké lige. „Bol to naozaj krásny pocit, a vlastne stále je, keď sa každý víkend porovnávate proti najlepším mužstvám na Slovensku. Trochu ma mrzí, že veľa chalanov, s ktorými sme hrali druhú ligu, to nezažilo, keďže prišla obmena tímu. Ale to k futbalu patrí,“ poznamenal odchovanec Skalice a hneď sme sa ho spýtali, že či v tom čase nemal strach. Predsa len postup medzi elitu a nutná obmena kádra sa mohla týka aj jeho. „Netreba mať strach. Rešpekt, samozrejme, áno, ale práve toto sú tie výzvy, pre ktoré je futbal taký krásny šport,“ odpovedal.
Dnes už môžeme o Skalici hovoriť ako o etablovanom tíme najvyššej súťaže. „Som rád, že som práve pri tom, ako sa nám v Niké lige zatiaľ darí. Úprimne, ani neviem, ako to všetko rýchlo uteká, ale dúfam, že to takto bude pokračovať aj naďalej,“ povedal.
RODINNÝ KLUB
Čomu Skalica vďačí za to, že sa jej darí pravidelne zvládnuť účinkovanie v dolnej šestke? „Tvoríme menší rodinný klub a práve preto si myslím, že sa všetci v klube – hráči, tréneri aj vedenie – vieme zomknúť a ťahať za jeden povraz. Boli aj ťažšie chvíle, ale vždy sa to zvládlo vďaka tomu srdiečku, ktoré v kabíne je,“ vysvetlil Mário Hollý, ktorého sme sa spýtali, v čom on osobne vidí najväčší progres klubu od postupu medzi elitu: „Určite v infraštruktúre štadióna. Teraz nám nič nechýba a postupne sa stále veci zlepšujú. Robí sa všetko preto, aby sme sa mali čo najlepšie. Nie je to ľahké v menšom rodinnom klube, ale v porovnaní s druhou ligou sa podmienky nedajú porovnať.“
JEDNO ALE
Zdá sa, že Skalica môže nielen z týchto podmienok ťažiť a posúvať sa v tabuľke stále vyššie a vyššie. Zverenci trénera Davida Oulehlu hrajú v tejto sezóne zvlášť dobrý futbal. V tabuľke im patrí s bilanciou 1-3-2 ôsme miesto, ale bez problémov môžeme skonštatovať, že až na posledný duel v Zlatých Moravciach s Komárnom (0:1) ani v jednom nehrali Záhoráci zle. „Áno, hráme veľmi dobre, ale… Stále je tam to ale. Mrzia nás najmä domáce zápasy, predovšetkým proti Podbrezovej (2:2) alebo Prešovu (2:2). Takéto duely musíme dotiahnuť do trojbodového konca. Berieme to ako poučenie a verím, že sa to nebude opakovať. V najbližšom domácom stretnutí chceme ukázať silu nášho prostredia a získať tri body,“ poznamenal Mário Hollý a hneď sme mu vysvetlili, že práve v najbližšom domácom zápase nebude ľahké body získať. Skaličania totiž čelia lídrovi tabuľky z Trnavy. „Výzva je to veľká, ale svedomito sa pripravíme a všetci sa na to veľmi tešíme. Spartak je atraktívne mužstvo aj pre divákov a verím, že ich príde čo najviac, či už hovoríme o fanúšikoch Trnavy, ktorí sú známi fantastickými výjazdmi, alebo našich domácich. Malo byť sa hrať pred solídne zaplneným štadiónom. Samozrejme, je to motivácia navyše, ale treba sa koncentrovať celých deväťdesiat minút najmä na svoj výkon a nenechať sa uniesť atmosférou. Verím, že bude fantastická,“ doplnil.
Zápas s Trnavou bude pre Skalicu veľký sviatok, lebo ak na niečo zeleno-bieli trpia, tak sú to práve nižšie návštevy. Na Letňák prišlo v tejto sezóne v troch dueloch dohromady len 1893 divákov, čo je najmenej v Niké lige. „Je to veľká škoda, ale sám neviem, prečo ľudia nechodia. Priznám sa, párkrát som nad tým rozmýšľal. Ako domáceho hráča ma to mrzí. My na ihrisku robíme maximum a verím, že to divákov prinúti prísť na štadión,“ skonštatoval Mário Hollý.
BOLO BY TO KRÁSNE
Divákov môžu pritiahnuť dobré výsledky. K dobrým výsledkom vedú dobré výkony a tie dnes Skalica predvádza. Mohli by sa Záhoráci práve v tomto ročníku premiérovo prebojovať do hornej šestky? „Potichu verím, že áno. Bolo by to pre Skalicu krásne. Ideme od zápasu k zápasu a uvidíme, ako sa to ukáže,“ skonštatoval Mário Hollý, ktorého sme na záver vyzvali, aby nám porozprával aj o osobných cieľoch do budúcnosti. Chcel by sa posunúť ďalej, alebo si dokáže predstaviť pôsobenie na Letňáku až do konca kariéry? „Samozrejme, mám aj osobné ciele. Keď všetko pôjde tak, ako má, či zdravotne, alebo výkonnostne, prečo by som sa bránil posunu na prestížnejšiu adresu? Ale jasné, že Skalica má špeciálne miesto v mojom srdiečku,“ doložil 25-ročný stredopoliar.
MÁRIO HOLLÝ – FAKTY
- Narodil sa 25. apríla 2000, pochádza z obce Kopčany, hráva na poste stredopoliara za MFK Skalica.
- S futbalom začal v rodnej obci, neskôr pokračoval v českej dedinke Vacenovice, od kategórie do 10 až po 17 rokov vyrastal v FK Senica. Ďalej pokračoval v MFK Skalica, kde sa presadil aj na mužskej úrovni v druhej lige. Chvíľu hrával v rámci striedavých štartov aj za Rohožník.
- V druhej lige si za Skalicu pripísal 69 štartov a v sezóne 2021/22 sa radoval z postupu medzi elitu, na čo vtedy Záhorákom stačilo tretie miesto v súťaži.
- V Niké lige odvtedy v zeleno-bielom drese odohral 76 zápasov, strelil štyri góly, pridal tri asistencie a dostal šestnásť žltých kariet. V tejto sezóne naskočil do šiestich zápasov (151 minút) a strelil jeden gól.
- Jeho obľúbený zahraničný hráč je Lionel Messi a klub FC Barcelona.