Pre päticu hráčov v Niké lige bol záver sezóny emotívnejší ako obvykle. Juraj Kucka, Tomáš Hubočan, Dobrivoj Rusov, Lukáš Štetina a Ján Maslo sa totiž nelúčili len s uplynulým ligovým ročníkom, ale aj so svojou profesionálnu futbalovou kariérou. Doplnil ich David Depetris, ktorý síce svoju cestu futbalového „profíka“ ukončil v druholigovej Považskej Bystrici, ale v minulosti bola výrazne spätá s našou ligou.
Chalani, ďakujeme!
Juraj Kucka
V marci sa rozlúčil s reprezentáciou a o necelé dva mesiace aj s profesionálnou klubovou kariérou. V poslednom zápase sezóny proti Košiciam ešte pred úvodným výkopom zástupcovia ŠK Slovan Bratislava poďakovali Jurajovi Kuckovi (38) za jeho pôsobenie v belasom drese a neskôr, pri striedaní symbolicky v 33. minúte, mu v stoji tlieskal celý štadión vrátane spoluhráčov i Košičanov. „Boli tam slzy a nie jedenkrát. Čo už, taký je život, taký je futbal. Veľmi si vážim, čo všetko organizátori pre mňa spravili. Bol to pre mňa jeden nezabudnuteľný deň, na ktorý budem spomínať do konca života. Pol roka som mimo, je zázrak, že som sa dal dokopy na tento zápas, že som vydržal tých 33 minút. Bolo to pod práškami, ale silou-mocou som chcel byť na ihrisku, dôstojne sa rozlúčiť. S repre sa mi to nepodarilo, tak som to chcel aspoň na klubovej úrovni takto ukončiť. Lebo keby sa mi to nepodarilo, tak by som si to vyčítal do konca života,“ zneli pozápasové slová „Kuca“ v mixzóne. V začiatkoch svojej kariéry pôsobil v Podbrezovej a v Ružomberku, odkiaľ zamieril na vyše 13 rokov do zahraničia. V lete 2022 sa stal hráčom Slovana, s ktorým v Niké lige získal tri majstrovské tituly.
Tomáš Hubočan
Záverečný duel ligovej sezóny 2024/2025 bol v Žiline zároveň rozlúčkou s klubovou legendou Tomášom Hubočanom (39). Skúsený stopér sa napriek prehre s DAC 1904 po zápase neponáhľal do šatne a dlho sa lúčil s fanúšikmi aj priateľmi na tribúnach žilinského štadióna. „Chcem sa poďakovať žilinskému tímu a klubu. Vychovali ma tu, odtiaľto som odišiel do veľkého futbalu. Som rád, že som sa mohol vrátiť a ukončiť tu kariéru, vďaka futbalu som sa našiel,“ povedal mnohonásobný slovenský reprezentant a doplnil: „Snažil som sa dnes rozlúčiť gólom, boli tam možnosti, ale nepodarilo sa mi to. Napriek tomu som veľmi vďačný všetkým, ktorí prišli, bolo to krásne a emotívne,“ vyznal sa z pocitov po zápase odchovanec MŠK, ktorý v žlto-zelenom drese získal v sezóne 2006/2007 majstrovský titul. Okrem Žiliny pôsobil v minulosti v našej lige aj v Zlatých Moravciach, kde v roku 2006 absolvoval polročné hosťovanie.
Dobrivoj Rusov
Symbolické striedanie prebehlo aj v domácom zápase Spartaka s Podbrezovou. V 31. minúte, ktorá je zhodná s číslom jeho dresu, sa dolu z ihriska pobral trnavský brankár Dobrivoj Rusov (32). Išlo o jeho posledné minúty nielen vo farbách Spartaka, ale aj na profesionálnej úrovni. „Začiatok zápasu ma trochu rozhodil, bojoval som sám so sebou 31 minút, asi to tak vyzeralo aj pri tom góle. Nedarilo sa mi to už ani v hlave upratať, ale v konečnom efekte budem mať krásne spomienky,“ hovoril po stretnutí Dobrivoj Rusov. „Veľmi si vážim podporu od fanúšikov, vždy som ju cítil. Mám v kotli veľa kamarátov. Celý čas sme sa stretávali v meste, cítil som odozvu, že ma majú úprimne radi, podržali ma aj v ťažkých chvíľach. Toto bolo také vyvrcholenie,“ dodal trnavský rodák, ktorý svoje rozhodnutie skončiť s futbalom riešil už takmer rok. Napokon sa definitívne rozhodol po ďalšom nezavinenom zranení v zimnej príprave. Jemu aj Lukášovi Štetinovi ešte pred úvodným výkopom poďakovali zástupcovia klubu aj kabíny a odovzdali im spomienkové predmety. Dobrivoj Rusov chytal na Slovensku vždy len za Spartak, chlebík legionára okúsil v poľskom klube Piast Gliwice.
Lukáš Štetina
O dvojnásobnú rozlúčku na Štadióne Antona Malatinského sa spolu s Rusovom postaral stopér Lukáš Štetina. V poslednom zápase sezóny i profesionálnej kariéry mu trénerský tím doprial plnú minutáž. „Celý týždeň pred zápasom bol emočný, je to veľké rozhodnutie v živote. Napokon som si stretnutie užil, bál som sa, že to tak nebude pre nervozitu. Užil som si aj tri roky v Spartaku. Vždy som chcel skončiť na vrchole, tak to teraz cítim. Pribúdajú aj zdravotné problémy, som rád, že mi vydržal chrbát, na finále pohára som ho mal pre bolesti celý opichaný, aby som mohol vôbec ísť hrať. Nechcem to tlačiť až do štádia, že si ani so synom nebudem môcť zakopať,“ povedal Štetina. Ako uviedol, zo Spartaka mu budú najviac chýbať fanúšikovia a z hráčskej kabíny Martin Mikovič, kapitán a nositeľ dobrej nálady v tíme. „Už keď som hral v Českej republike, túžil som si raz obliecť dres Spartaka a vyskúšať, aké je to hrať za Trnavu. Som rád, že sa mi to splnilo a vďaka pánu Bohu mám za sebou kariéru, akú mám a môžem teraz pokračovať v iných odvetviach,“ doplnil 33-ročný obranca, ktorý sa však úplne s futbalovým prostredím ešte nelúči. S futbalom bude pokračovať ešte na amatérskej úrovni, plánuje hrávať za momentálne štvrtoligový FC Nitra, teda klub, v ktorom vyrastal. V najvyššej slovenskej súťaži si zahral okrem Spartaka aj za spomínanú Nitru a za Prešov.
Ján Maslo
Až po poslednom súťažnom zápase sezóny oznámil koniec svojej profesionálnej kariéry obranca Ján Maslo (39). Stálica Ružomberka pôsobila v klube spod Čebraťa od mládežníckych čias, s výnimkou obdobia medzi rokmi 2011 – 2014, ktoré Maslo strávil v ukrajinskom FC Volyn Luck a kazašskom FC Šachťor Karaganda. V ružomberskom A-tíme získaval prvé skúsenosti s najvyššou domácou súťažou v majstrovskej sezóne 2005/2006 a postupne sa stal jeho stabilnou súčasťou.
„Ako dorastenec som sa dostal v Ružomberku do veľkého futbalu a klubu som sa chcel odvďačiť tým, že som mu bol verný. Hneď na začiatku kariéry som sa dostal asi tridsaťkrát na lavičku v majstrovskej sezóne 2005/2006 a to bola veľká vec. Mal som možnosť zažiť roky v slovenskej špičke, čo sa nezabúda a spláca,“ povedal v rozhovore pre denník Šport. V súčasnosti pracuje na získaní trénerskej A-licencie a aj podľa slov vedenia MFK Ružomberok je možné, že cesty klubu a Jána Masla sa budú naďalej prelínať.
David Depetris
Trenčín, Spartak, MFK Dukla, Podbrezová. Štyri kluby, v ktorých David Depetris zanechal svoju stopu. Rodený Argentínčan so slovenským občianstvom ukončil svoju profesionálnu kariéru ako hráč druholigovej Považskej Bystrice, do ktorej zamieril v ostatnom zimnom prestupovom období. V sezóne 2021/2013 sa v drese Trenčína stal najlepším strelcom našej ligy, ako naturalizovaný Slovák si v dvoch zápasoch zahral aj za reprezentáciu. „Rozlúčka bola spontánna, nič nebolo pripravené. Vo štvrtok po tréningu som prišiel domov a povedal som manželke, že v piatok odohrám posledný zápas v kariére. Rodina vedela, že som o tom uvažoval aj skôr, že mi to bežalo v hlave. Vo štvrtok som to oznámil aj trénerom a večer potom doma. Syn so spolužiakmi mi ráno v škole pripravili plagát, ktorým ma veľmi potešili,“ povedal 36-ročný Depetris v rozhovore pre denník Šport. „Keď sa obzriem späť, mám pocit, že to bolo len pár rokov, či dokonca mesiacov. Bola to nesmierne zaujímavá jazda. Zažil som veľa momentov, na ktoré mám pekné spomienky. Boli aj horšie časy, ale celkovo som si splnil dosť z toho, o čom som odmalička sníval. Neviem, či môžem byť úplne spokojný, ale určite som veľmi vďačný za celú kariéru. Za všetkých, ktorých som spoznal. A nehovorím len o kluboch či futbalistoch, ale napríklad aj o novinároch,“ doplnil.