Zelený trávnik. Javisko, na ktorom sa pravidelne odohráva futbalové predstavenie, miesto, ktoré je pre samotných hráčov ekvivalentom koberca v obývačke. Téma futbalových trávnikov a starostlivosti o ne je náročnejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zďaleka to totiž nie je iba o kosení a zavlažovaní.
Futbalový trávnik má svoje potreby a ak sú dlhodobo zanedbávané, prejaví sa to na ňom. Trávnikár Patrik Kováč vykonáva na Slovensku odborný technický dozor pod hlavičkou Slovenského futbalového zväzu a zároveň stojí za kategorizáciou nikéligových trávnikov. Priblížil, ako sú na tom ihriská jednotlivých klubov Niké ligy, čo všetko sa posudzuje pri hodnotení trávnikov aj to, ako môže na trávnik vplývať jeho konkrétne umiestnenie na mape Slovenska.
Posudzuje sa viacero parametrov
Proces kategorizácie trávnikov prebehol tento rok u nás štvrtýkrát. Hlavným cieľom bolo posúdiť stav ihrísk v najvyššej a druhej najvyššej súťaži, zaradiť ich do jednotlivých kategórií a následne dať klubom odporúčania, ako majú riešiť zistené problémy. Hodnotenie prebiehalo na základe viacerých navzájom súvisiacich parametrov.
„Najdôležitejším je priepustnosť povrchu, od toho sa odvíja všetko ostatné,“ zdôrazňuje Kováč. „Čiže, ako dokáže povrch pracovať s vodou. Napríklad, ak začne počas zápasu výdatne pršať, nemalo by to ovplyvniť jeho priebeh, respektíve samotné konanie. To je úplný základ, s ktorým však majú kluby najčastejšie problém. Ale už sa to posúva k lepšiemu.“
Futbalové trávniky si vyžadujú kontinuálnu, kvalitnú údržbu. Foto: Lukáš Grinaj
S výdatnými zrážkami súvisí aj rovinatosť hracej plochy. „Ak je ihrisko staré, rovinatosť je zlá. Často sú tam prepadliny, ihrisko je zle vyspádované. Momentálne je trend spádovať ihrisko do strán vo forme striešky alebo obálky. Keď príde silný dážď, steká zo stredu do krajov a môže sa bez problémov hrať. V poriadku nie sú ani výškové rozdiely medzi rohovou zástavkou a bránkou či výrazné nerovnosti na hracej ploche. A zabudnúť nemožno na hrúbku plste, ktorá má takisto vplyv na prácu trávnika s vodou.“
Nasleduje hustota a pokryvnosť plochy, ktorú klub dokáže pozitívne ovplyvniť využívaním tréningových plôch. Súvisiacim parametrom je stav bránkovísk, resp. šestnástok. „A ten vie klub takisto ovplyvniť. Myslím si, že niektoré akcie nie je potrebné trénovať na hlavnú bránu. Dá sa využiť prenosná tréningová a bránkovisko sa potom oveľa menej poškodí,“ hovorí Kováč, ktorý pôsobí aj ako hlavný trávnikár na Štadióne Antona Malatinského v Trnave.
Ďalším parametrom je šmyková pevnosť trávnika, ktorá sa meria pomocou špeciálneho prístroja simulujúceho kopačku hráča. Výsledok určí, kde má trávnik svoj vrchol a roztrhne sa. V skratke, aký pevný je trávnik. Na pevnosť vplýva aj hĺbka zakorenenia a pevnosť drnu. „Čím je trávnik viac zakorenený, tým lepšie,“ vysvetľuje Kováč. „Vie lepšie hospodáriť s vodou, so živinami, je pevnejší. Keď je koreň plytký, stáva sa, že pri hre sa trávnik vytrháva. A na to nadväzuje ďalší parameter – floristické zloženie. Teda, z akých tráv je trávnik vypestovaný. Existuje totiž široká škála tráv, každá z nich má svoje plusy a mínusy. Nás zaujíma podiel lipnice ročnej, veľmi agresívnej trávy, ktorá sa na trávniku najčastejšie prejavuje svetlými fliačkami. V danom mieste je trávnik plytšie zakorenený a viac sa vytrháva.“
Michalovce a Ružomberok smerujú k výmene trávnika
Na základe vymenovaných parametrov jednotlivé trávniky získavajú body a následne putujú do jednej zo štyroch kategórií. Najvyššou je kategória A, najnižšou kategória D. V kategórii A sa momentálne nachádza osem ihrísk, na ktorých sa hrá naša liga. V kategórii D nie je žiaden klub z Niké ligy.
„Keďže kategorizáciu ihrísk sme robili už štvrtý raz, väčšinu ihrísk sme za posledné roky prešli viackrát. Vieme, ako klub inovuje, ako sa snaží riešiť problémy s trávnikom. Keď klub vezme naše odporúčania vážne, vidíme raketový posun dopredu. Sú však aj kluby, ktoré na tom nie sú dobre. V kategórii C máme aktuálne dva štadióny, v Michalovciach a v Ružomberku,“ prezrádza Kováč.
V oboch prípadoch budú musieť kluby pristúpiť k výmene trávnika. „Michalovce majú problém najmä s floristickým zložením. Tamojší trávnik je starý, má pestrú škálu farieb a ovplyvňuje to aj jeho textúru a pevnosť. Zároveň veľmi zle narába s vodou, je veľmi vododržný, čo sťažuje podmienky najmä na jeseň a v zime. Na jar, keď je mäkší, zas dochádza počas hry k jeho výraznému poškodeniu.
V Ružomberku bojujú s príliš hrubou vrstvou plste, teda starej, odumretej vrstvy trávnika. To takisto ovplyvňuje jeho prácu s vodou. Základ je urobený výborne, ale samotný trávnik je starý, minimálne osemročný. Navzdory údržbe už nepracuje tak, ako keď mal dva roky. Nedá sa to ovplyvniť inak, ako výmenou trávnika,“ vysvetľuje Kováč a dodáva, že v ideálnom prípade by sa mal futbalový trávnik vymeniť každé dva – tri roky.
Každý trávnik môže byť kvalitný
Na opačnej strane škály nájdeme stálice ako trávniky na trnavskom Štadióne Antona Malatinského či v dunajskostredskej MOL Aréne, navrátilcov k prírodnému povrchu zo Žiliny a Trenčína, novú hraciu plochu na Tehelnom poli, ale aj ihriská v Košiciach, Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach. Hoci štadión v Komárne je ešte v procese výstavby, jeho trávnik už bol hodnotený a takisto spĺňa kritériá kategórie A. V kategórii B sú hracie plochy na štadiónoch v Podbrezovej a v Skalici.
Nové prírodné trávniky v Žiline (na snímke) a v Trenčíne patria do kategórie A. Foto: Niké liga
S príchodom chladnejších zimných mesiacov sa dostáva viac do popredia otázka údržby trávnikov. Patrik Kováč zdôrazňuje, že hoci počasie sa nedá ovplyvniť, kluby a trávnikári naprieč celým Slovenskom si podľa predpovede vedia nastaviť kalendár starostlivosti o trávnik. „Teraz je počasie dobré, október bol suchý, takisto prvá polovica novembra. V súčasnosti už kluby vedia podľa predpovede počasia predvídať jeho vývoj na dva týždne dopredu a podľa toho sa zariadiť. Napríklad, ak očakávam daždivé počasie, môžem ihrisko aerifikovať a tak mu pomôcť, aby pracovalo s vodou lepšie, aj keď má trochu horšiu vegetačnú vrstvu. Významným faktorom je vykurovanie trávnika. Ide síce o ekonomicky náročnú vec, ale zároveň aj o bezpečnosť a zdravie hráčov. Niektoré ihriská už majú zapnuté vykurovanie, my v Trnave takisto. Vieme, že sa hrá až do decembra a vykurovanie má dlhší nábeh, nie je to zo dňa na deň. Je potrebné predvídať, aj keď sú vonku ešte vhodné teploty, vykurovanie už môžem zapnúť, aby to temperovalo. Pretože zo studenej pôdy sa trávnik za týždeň vykurovania nenaštartuje. Výrazne dokáže znížiť náklady zakrývanie ihriska plachtami, aj keď ide o prácnu záležitosť, ktorá so sebou prináša riziko tvorby plesní.“
Hoci Niké liga sa hrá od Záhoria po východ, od Žitného ostrova až po sever, Patrik Kováč je presvedčený, že každý štadión sa môže pýšiť výborným trávnikom. Pointa tkvie v údržbe. „Každá lokalita má svoje špecifiká. Niektoré štadióny majú väčší problém v zime, iné počas horúceho, suchého leta. Ale ak je starostlivosť profesionálna, trávnik môže byť kvalitný. Bez ohľadu na to, či si na severe, na juhu, či máš otvorený, alebo uzavretý štadión. Údržba však musí byť priamo nastavená na podmienky v danej lokalite,“ uzatvára.