Posledný zápas v našej najvyššej súťaži odohral 5. decembra 2015. Keď stredopoliar Július Szöke (28) opustil Podbrezovú a zamieril do kazašského Šachťoru Karaganda, nemohol tušiť, že sa na naše trávniky vráti ovenčený šiestimi trofejami. „Ale na Slovensku som zatiaľ žiadnu nezískal,“ pripomenul v rozhovore pre Našu ligu rodák z Hnúšte a tým jasne naznačil cieľ, s akým prišiel po osem a pol roku v zahraničí späť na Slovensko. Vybral si adresu, na ktorej sa prvenstvá dajú očakávať, veď ŠK Slovan Bratislava tróni klubovému futbalu u nás už šesť rokov. Úradujúci majster vstúpi aj do blížiaceho sa ročníka 2024/25 s nálepkou hlavného favorita. „Neviem sa už dočkať začiatku súťaže,“ doplnil Július Szöke.
Keď ste opúšťali naše trávniky, prišlo vám na um, že strávite takú dlhú dobu v zahraničí?
Nie, nečakal som to. Skôr by som povedal, že som v to dúfal, lebo odmalička som chcel odísť hrať futbal do zahraničia. Keď prišla prvá ponuka, tak som aj išiel. Chcel som sa čo najdlhšie udržať vonku. Teraz však nastal správny čas na návrat a už sa neviem dočkať štartu novej ligovej sezóny.
Pred odchodom do zahraničia ste pôsobili v Podbrezovej, Ružomberku a Zlatých Moravciach. Pomysleli ste si niekedy, že keď sa budete vracať domov, tak prestúpite do nášho najväčšieho, najúspešnejšieho a najslávnejšieho slovenského klubu?
Tak to teda určite nie. Nerozmýšľal som nad tým, či a kedy sa budem vracať na Slovensko. Zažil som predtým menšie kluby, i keď Ružomberok bojoval o účasť v pohárovej Európe. Teraz som však prišiel do tímu, ktorý titul získal šesťkrát za sebou. Je to niečo úžasné.
Čo považujete zatiaľ za svoj vrchol pôsobenia na slovenských trávnikoch?
Cením si, že už ako 18-ročný som debutoval v Niké lige. Šancu som dostal v Ružomberku a dodnes som za to vďačný. Ďakujem najmä trénerovi Jozefovi Vukušičovi, ktorý mi ju dal. Do smrti mu to nezabudnem. Vo všetkých troch kluboch som zbieral cenné skúsenosti, učil som sa od starších hráčov a dostal som aj pomerne veľký priestor.
Kto bol v tom čase váš futbalový vzor spomedzi spoluhráčov? Od koho ste sa najviac naučili?
Keď som bol v Ružomberku, určite Štefan Zošák, ten mi veľmi pomohol. Som mu zato vďačný, lebo ma správne ovplyvňoval nielen ako hráča, ale aj človeka, viedol ma k profesionalizmu. Práve jeho som najviac sledoval na tréningoch, chcel som sa k nemu priblížiť. Potom sme sa spolu stretli aj v Kazachstane, čo bolo fajn.
Ako konkrétne sa vás snažil ovplyvňovať?
Vždy, keď nastala nejaká vhodná situácia, ozval sa. Nebolo to o tom, že by sme si spolu chodili sadnúť na kávu a rozoberali sme zápasy a tréningy. Ale keďže sme na trávniku nastupovali vedľa seba v strede poľa, tak sa Zoši ozval, keď cítil, že mi to môže v daný moment pomôcť. Vedel som, že ak by som hocičo potreboval, je mi po ruke. Je skvelé, keď máte v šatni hráča, ktorý takto na vás vplýva.
Vzor v šatni máte aj dnes, hoci ste už 28-ročný a nepotrebujete toľko radiť ako v minulosti. Je známe, ako veľmi ste v minulej sezóne ešte v drese Arisu Limassol túžili získať po zápase so Slovanom dres Juraja Kucku. Aké je to s ním teraz zdieľať jednu kabínu?
Skvelé. Môžem potvrdiť, že všetko, čo sa o Kucovi hovorí, je pravda. Ľudia si ani nedokážu predstaviť, aký je to stroj. Radosť s ním pracovať, keďže je nielen skvelý spoluhráč, ale aj človek. Som rád, že môžem s ním hrávať, trénovať, byť v dennodennom kontakte a učiť sa od neho.
Už ste s ním hodili reč aj na tému, že práve Juraj je váš vzor?
Zatiaľ sme sa k tomu nedostali, ale určite túto tému otvorím. Len teraz máme toho veľa. Keď príde voľnejšie obdobie, dozaista o tom podebatujeme a zažartujeme si. Zatiaľ ho najmä sledujem a takto sa od neho učím.
Július Szöke (v strede) verí, že na konci sezóny sa so Slovanom bude tešiť z ďalšej trofeje. Foto: ŠK Slovan Bratislava
Na úroveň Niké ligy ľudia občas frflú, ale hráči po návrate vždy skloňujú jej progres, zvlášť čo sa týka zázemia. Cítite to aj vy?
Vždy som sledoval slovenskú súťaž, počas pôsobenia v zahraničí som pravidelne pozeral zápasy svojich bývalých klubov, ale aj Slovana Bratislava. Prehľad mi nikdy nechýbal. Keď som prišiel do Slovana, len sa potvrdili moje vysoké očakávania ohľadom kvality tunajšieho zázemia. Teším sa z toho, že som v lete prestúpil na Tehelné pole. Dúfam, že získame titul. Neviem sa dočkať zápasov bez ohľadu na to, komu budeme čeliť. Nech už je tu prvé kolo proti Komárnu či derby s Trnavou. Každý duel bude mať pre mňa špeciálnu príchuť.
Je to paradox, no najskôr nastúpite na štadióne v Zlatých Moravciach, kde je v azyle Komárno a kde ste vy pôsobili. Potom privítate Podbrezovú, ktorá vás vychovala…
Asi to tak niekto zhora chcel. Dúfam, že v oboch dueloch zvíťazíme.
Slovan Bratislava je pod tlakom zisku trofejí. Považujete za svoju výhodu, že ste sa v zahraničí naučili, aké je to vyhrávať súťaže?
Ale na Slovensku som zatiaľ žiadnu nezískal, takže táto skúsenosť mi ešte chýba. Áno, viem, aké je to titul získať, a tiež viem, aké je to byť neúspešný. Prišiel som sem s cieľom pomôcť mužstvu. Verím, že aj moje skúsenosti môžu prispieť k tomu, aby sme sa tešili z trofejí.
Čo teda z vášho pohľadu zvyčajne vedie k naplneniu cieľov?
V prvom rade musí v mužstve vládnuť dobrá atmosféra. Dôležité je, aby si hráči pomáhali na ihrisku aj mimo neho. Bez dobrého kolektívu to nejde. Samozrejme, podstatná je aj kvalita a šírka kádra, ale o to sa nebojím, lebo vysokú úroveň vidím každý deň na tréningoch. Dúfam, že všetci budeme zdraví, aby sme zvládali boje na viacerých frontoch. Musíme byť disciplinovaní a pracovití, potom sa nemusíme ničoho báť.
Spomenuli ste kvalitu kádra. Slovan má skutočne mnoho talentovaných hráčov, ktorí vedia z futbalu veľa. Aj vás niekedy prekvapí, čo dokážu predviesť na tréningu?
Jasné. Hráči, ktorí oplývajú skvelou technikou, vždy niečo ukážu. Vedia vyčarovať veci, pri ktorých si poviem: Uf, tak toto by som ja nikdy nedokázal… Radosť trénovať s takými chalanmi. Dúfam, že aj ja prispejem svojou troškou k úspechu. Viem, že v tomto tíme pri tejto konkurencii nezaujmem vysokou úrovňou techniky, ale na ihrisku budem robiť všetko pre to, aby práve technickí hráči mohli predviesť svoju kvalitu. Určite budem za nich behať, koľko len vládzem.
Je pravda, že nepatríte medzi vyhlásené talenty, ale presadili ste sa v zahraničí, získali ste trofeje a dnes ste člen kádra najsilnejšieho slovenského mužstva. O to viac si ceníte, čo sa vám v kariére podarilo?
Dúfam, že toto ešte nie je koniec. Stále nie som starý hráč. Do Slovana som sa prišiel učiť od veľkých hráčov a zároveň pomáhať tým mladším, od ktorých som skúsenejší. Verím, že spolu to zvládneme, lebo kolektív je super a cítim, že máme dobre nakročené.
Slovan má veľa skúsených a starších hráčov. Necítite sa vo veku 28 rokov občas ako benjamínok?
Veru, v Arise Limassol som bol asi tretí – štvrtý najstarší hráč, v Slovane je to inak. Ale máme aj veľa talentovaných, mladších a dravých hráčov, ktorí sa chcú zlepšiť a časom predať. Myslím si, že káder je vyvážený zo všetkých stránok.
Takže cítite, že koktejl je dobre namiešaný a že sa dočkáte trofejí?
Dúfam, že nám hviezdy budú priať. Máme na to, takže ide iba o to, aby sme držali spolu a vydali zo seba maximum. Verím, že potom môžeme dosiahnuť úspech v každej súťaži.
JÚLIUS SZÖKE – FAKTY
- Narodil sa 1. augusta 1995 v Hnúšti, hráva na poste stredopoliara za ŠK Slovan Bratislava.
- S futbalom začínal v rodnej Hnúšti, krátko pôsobil v Rimavskej Sobote, ale už od žiackych rokov hrával v FK Železiarne Podbrezová, kde aj debutoval na seniorskej úrovni v druhej ligy.
- Jeseň 2013 strávil ešte v klube z Horehronia, ktorý si vybojoval v ročníku 2013/14 postup medzi elitu, na ktorom má teda podiel, hoci od jari 2014 už hrával v Ružomberku.
- V Niké lige absolvoval dva roky. Jar 2014 si odkrútil v klube z Liptova (8 zápasov), ročník 2014/15 strávil v Zlatých Moravciach (21 zápasov) a na jeseň 2015 bol v Podbrezovej (10 zápasov).
- Ďalších osem a pol roka pôsobil v zahraničí, postupne hrával za kazašský Šachťor Karaganda (2016 – 2018), bieloruský Šachťor Soligorsk (2018 – 2021), Hapoel Ironi Kirjat Šmona (jar 2022) a Aris Limassol (2022 – 2024).
- Získal šesť trofejí. So Šachťorom Soligorsk vyhral dvakrát bieloruský titul (2019/20, 2020/21), raz tamojší pohár (2018/19) a raz Superpohár (2021). S Arisom Limassolom sa zase stal cyperským šampiónom (2022/23) a tiež vyhral pohár (2023/24). S Arisom zažil aj účasť v skupinovej fáze Európskej ligy (2023/24), do ktorej cyperský klub dokráčal práve na úkor Slovana Bratislava (1:2, 6:2), ktorý vyradil v play-off. V domácej odvete strelil gól aj Július Szöke.
- Aj na základe výkonov vo vzájomných dueloch si ho vyhliadol Slovan Bratislava, s ktorým v lete 2024 podpísal zmluvu na tri roky.
- Slovensko reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách od 15 do 21 rokov.
- Jeho obľúbený hráč je Juraj Kucka a zahraničný klub FC Arsenal.