Ak by ste sa chceli naučiť všetky kluby, v ktorých v minulosti pôsobil, a dátumy, kedy menil dres, asi by ste si na to museli vynahradiť dosť času. Útočník z Demokratickej republiky Kongo Elvis Sukisa Mashike (32) je neobyčajný svetobežník.
Až sa človek niekedy čuduje, že si pri tom množstve adries dokáže nájsť novú. Podarilo sa mu to aj počas leta, keď sa upísal MFK Zemplín Michalovce. Tréner Anton Šoltis sa na neho spolieha, veď v základnej zostave nastúpil vo všetkých troch doterajších dueloch. „Cítim sa tu veľmi dobre. Klub funguje výborne, dostalo sa mi príjemného privítania, každý sa ku mne správa veľmi pekne. Prišiel som tesne pred štartom ligy a všetci robia maximum, aby som sa dostal čo najskôr do formy. V Komárne som skončil predčasne, čiže musím toho veľa dobiehať. Trénujem aj individuálne, po tréningoch ešte behám. Vnímam pozitívne, že každý sa snaží, aby som sa do toho dostal čo najrýchlejšie,“ povedal na úvod rozhovoru pre Našu ligu Elvis Sukisa Mashike.
MENTÁLNE NÁROČNÝ ZÁPAS
Na hrote Zemplínčanov bojuje, ako len vie. Do šancí sa dostáva, tímu pomáha, ale na prvý gól v novom drese vysoký a dobre stavaný Konžan stále čaká. Nevyšlo mu to v Podbrezovej (0:2), doma proti Žiline (0:1) a ani naposledy proti Komárnu (1:1), kde pôsobil v minulej sezóne. „Bol to pre mňa ťažký zápas. Jednak fyzicky, ale najmä mentálne. Pravda je taká, že som sa v Komárne nerozlúčil v dobrom a nebolo ľahké sa správne nastaviť. Niečo také som zažil prvý raz. Keď som v minulosti niekde skončil skôr, bolo to preto, že som nepodával dobré výkony. Teraz vlastne ani neviem, prečo sme sa museli rozlúčiť. Viem len, že nešlo o futbal, lebo sa mi darilo a strieľal som góly. Verte, že nie je mentálne ľahké nachystať sa na zápas s tímom, kde sa veci neskončili ideálne. Musel som sa správne motivovať, aby som neurobil nejakú hlúposť a neodišiel s červenou kartou. Bolo to čudné, ale udržal som sa v pokoji. Koncentroval som sa len na seba a na Michalovce. Respektíve, snažil som sa zostať rozumný,“ poznamenal Elvis Sukisa Mashike.
Michalovce patrili v minulej sezóne k najpríjemnejším zjavom v Niké lige, pretože si napriek všeobecným očakávaniam futbalovej verejnosti dokázali vydobyť miesto v prvej šestke. Ak chcú Zemplínčania na podobné méty pomýšľať aj teraz, potrebujú už začať víťaziť. Jeden bod z deviatich možných je jednoducho málo. Lenže najbližšie čaká na mužstvo trénera Antona Šoltisa veľmi ťažký zápas, MFK sa totiž predstaví na horúcej trnavskej pôde. „Je to len o nás. Každý tím sa dá zdolať. Napríklad, proti Žiline sme odohrali dobrý zápas, hoci sme prehrali 0:1. Nemyslím si, že Spartak je silnejší ako Žilina. Každý súper má svoje prednosti aj nedostatky. Už som sa naučil, že hrať sa dá s každým. Ide len o to, aby sme všetci makali na sto percent. My sa musíme dobre pripraviť na zápas a potom je možné všetko,“ pokračoval v debate vysoký útočník.
ÚŽASNÝ TRÉNER A ČLOVEK
Bolo zaujímavé počúvať, ako sa Elvis Sukisa Mashike s láskou vyjadroval o svojom novom trénerovi Antonovi Šoltisovi. „Verím, že začnem dávať góly práve kvôli nemu. Zažil som veľa trénerov, mnohí boli dobrí vo svojom remesle a aj dobrí ľudia. On však patrí k tomu najlepšiemu, čo som zažil, či už hovorím o odbornej alebo ľudskej stránke. Skvele komunikuje s hráčmi a keď nám niečo nevyjde, všetko rieši v pokoji. Vidím, že vie, čo chce a čo má robiť. Mrzí ma, že som nielen tímu, ale aj jemu nepomohol ešte číslami,“ uviedol konžský útočník a len zdôrazniť, ako sa na Zemplíne cíti dobre: „Na Slovensku sa pre mňa toho veľa začalo na východe a cítim sa tu dobre, lebo poznám tunajších ľudí. Tu sa nestratím, lebo sú voči mne vždy príjemní. Som rád, že sa nachádzam v tomto regióne.“
UTEČENEC, KTORÝ JE DOMA
Elvis Sukisa je nevšedný zjav na slovenských trávnikoch. Už len preto, že sa s ním bez problémov dohovoríte po slovensky. Ale ovláda aj angličtinu, francúzštinu a ruštinu. Hrdý je nielen na to, že je polyglot. Do našej krajine prišiel ako utečenec a keď to sám povie, cítiť, že je to súčasť jeho identity.
Jeho príbeh by sa dal zachytiť aj knižne, ale skúsme aspoň v skratke. Vyrastal vo futbalovej akadémii v rodnom meste Kinshasa, ale keďže si ho nevšimol žiadny agent, ktorý by ho odporučil európskym klubom, vydal sa sám na ťažkú cestu. Naletel podvodníkovi, ktorý mu za nemalú odplatu sľuboval angažmán v krajine Európskej únie, no ten ho priviedol na Ukrajinu. A on pritom túžil po Francúzsku. Rozhodol sa utiecť vlakom na Slovensko, kde ho chytili. Mal len osemnásť rokov, keď skončil v utečeneckom tábore pri Dunajskej Strede, kde požiadal o azyl. Keď si ho vybavoval, chvíľu prespával aj na ulici v Bratislave. Medzi utečencami si však všimli jeho potenciál a vďaka tomu sa dostal na skúšku do Galanty. Následne ho presunuli úrady do tábora v Humennom, kde sa musel pravidelne hlásiť, preto zamieril do Ružinej. V Galante mu však medzitým pomohli vybaviť potrebné papiere a on sa mohol stať futbalistom. Za to bude tamojším činovníkom do smrti vďačný.
Odvtedy vymenil veľmi veľa klubov i krajín, pôsobil aj v Česku, na Malte, Azerbajdžane a Severnom Macedónsku. „Nemenil som tímy preto, lebo som si to želal. Viete, moja kariéra nie je bežná. Keď sem chlapci z Afriky prídu, čaká ich už na stole zmluva, ktorú stačí len podpísať. Ja som si musel status profesionála vybojovať. Nič som nedostal zadarmo, dokonca som nemal ani potrebné papiere. Musel som stráviť čas v utečeneckom tábore, roky medzi amatérmi a potom si zvykať na nároky profesionálneho futbalu, nielen na prostredie. Preto tie zmeny. Prišiel som sem ako utečenec, ale dnes som tu doma. A doma sa cítim v Michalovciach. V určitom kontakte sme boli už tri roky. Mám už 32 rokov, rodinu a dve deti, chcem sa usadiť. Viem, že keď dám desať gólov, nesiahne po mne Barcelona. Keď budem makať a strieľať góly, prečo by naša spolupráca nemohla byť dlhodobá? Zvlášť, keď tu stretávam len milých ľudí. Máme rodinné zázemie, ktoré mi vyhovuje. Všetko je len na mne. Budem pracovať pre tento klub, aby som sa odvďačil za príležitosť,“ skonštatoval Elvis Sukisa Mashike a na záver dodal: „Na prvom mieste mám tím. Záleží mi na tom, aby sa nám darilo. Samozrejme, som útočník a pre mňa sú dôležité aj čísla a góly. Toto je u mňa hneď na druhom mieste. Viem, že keď sa bude dariť mužstvu, pôjde to aj mne.“
ELVIS SUKISA MASHIKE – FAKTY
- Narodil sa 6. júna 1994 v Konžskej demokratickej republike v meste Kinshasa, hráva na poste útočníka za MFK Zemplín Michalovce.
- S futbalom začínal v akadémii v rodnom meste, na Slovensko sa dostal na prelome dospelosti ako utečenec.
- Prvú šancu dostal v Galante, postupne hrával za Ružinú, Sereď, Zvolen, Zlaté Moravce, české kluby Vltavín, České Budějovice, Liberec, Žižkov a Vyšehrad, následne sa vrátil na Slovensko do Senice, odtiaľ odišiel do Žiliny, odskočil si na Maltu do Hamrunu Spartans, potom si vyskúšal azerbajdžanský Araz Naxcivan, severomacedónsky Gostivar, maltskú Florianu, v lete minulého roka prišiel do Komárna a v tejto sezóne je už hráč MFK Zemplín Michalovce, za ktorý nateraz odohral tri zápasy (dohromady 252 minút) bez gólu, asistencie či kartového napomenutia.
- V Niké lige má na konte 59 zápasov (8 za Zlaté Moravce, 16 za Senicu, 3 za Žilinu, 29 za Komárno a 3 za Michalovce), do štatistík sa zapísal len v Senici (7 + 1) a Komárne (5 + 2). Dve žlté karty dostal ako hráč Senice a jednu v Žiline.